Používanie štandardných cien pri oceňovaní zásob

​​​​​​​​​18.12.2023, Michal Mitruška

​V posledných rokoch sa pri našich auditoch stále častejšie stretávame s použitím takzvaných štandardných cien pri oceňovaní zásob. Toto oceňovanie je uplatňované vo výrobných spoločnostiach, ktorých vlastníkmi sú najčastejšie spoločníci z krajín Beneluxu, Nemecka a Lichtenštajnska, ale aj z iných krajín.

Štandardná cena je vlastne vopred stanovená cena, ktorá v sebe obsahuje aj vedľajšie náklady obstarania zásob a oceňujú sa ňou jednak nakupované zásoby, ale aj zásoby vlastnej výroby.

Použitie tohto ocenenia zásob v praxi vyzerá tak, že sa zvyčajne na začiatku účtovného obdobia stanovia štandardné ceny pre jednotlivé položky zásob a v účtovníctve dôjde k takzvanému preceneniu – navýšeniu alebo zníženiu ceny zásob na sklade na aktuálnu štandardnú cenu.

V súvahe sa táto transakcia prejaví ako zmena ocenenia zásob na sklade a táto zmena sa vo výkaze ziskov a strát účtuje na účet zmeny stavu zásob vlastnej výroby bez ohľadu na to, či sa jedná o nakupovanú zásobu alebo o zásobu vlastnej výroby. Vzniká tak nesúlad medzi zmenou stavu zásob vlastnej výroby v súvahe a ich zmenou zaúčtovanou vo výkaze ziskov a strát, ktorú je potrebné na konci roka upraviť.

Pri nákupe zásob (materiál, tovar) sa v priebehu účtovného obdobia tieto zásoby prijímajú na sklad v poslednej známej štandardnej cene, pričom rozdiel medzi štandardnou cenou a nákupnou cenou zásob na faktúre od dodávateľa zásob sa účtuje priamo do výkazu ziskov a strát na účet 501 – Spotreba materiálu. Tento rozdiel medzi štandardnou cenou a skutočnou nákupnou cenou zásob je vlastne cenovou odchýlkou, ktorú je potrebné posúdiť a zodpovedajúco upraviť kvôli správnemu oceneniu zásob na konci účtovného obdobia. Vo výkaze ziskov a strát by totiž mala byť len tá časť cenovej odchýlky, ktorá patrí k už spotrebovanej časti zásob. Na vyčíslenie tej časti cenovej odchýlky, ktorá už má byť vykázaná vo výkaze ziskov a strát je možné použiť štandardný vzorec pre rozpúšťanie cenových odchýlok zásob:

Pomocou vyššie uvedeného vzorca sa vyčísli, aká časť cenovej odchýlky ma byť zaúčtovaná vo výkaze ziskov a strát a zostávajúca časť by mala byť preúčtovaná ako úprava ocenenia zásob na sklade v súvahe.

Okrem toho je potrebné posudzovať ocenenie nakupovaných zásob na sklade aj z hľadiska vedľajších nákladov obstarania. Pri použití štandardnej ceny sa skutočné vedľajšie náklady obstarania vyfakturované dodávateľom účtujú priamo do výkazu ziskov a strát na účty nákladov. Keďže štandardná cena obsahuje aj vedľajšie náklady obstarania zásob, je potrebné mať k dispozícii rozpad štandardnej ceny na obstarávaciu cenu a vedľajšie náklady obstarania a následne osobitne posúdiť aj správnosť ocenenia vedľajších nákladov obstarania na sklade na konci účtovného obdobia.

Aj keď je možné vyššie uvedeným spôsobom čiastočne sa vysporiadať s použitím štandardných cien pri ocenení zásob, uplatňovanie štandardných cien v účtovníctve na Slovensku so sebou prináša aj určité riziká. Už samotné nasadenie štandardnej ceny je určitým nesúladom so slovenskými účtovnými predpismi predovšetkým čo sa týka úpravy ceny smerom nahor – zvýšenie ceny na sklade v prípade nakupovaných zásob (materiál a tovar).

Nakupované zásoby by mali byť podľa slovenských účtovných predpisov ocenené v nákupnej cene uvedenej na faktúre za nákup zásob. Slovenské účtovné predpisy však povoľujú rozdeliť cenu zásob na sklade na takzvanú pevnú cenu a cenovú odchýlku a cenovú odchýlku je možné rozpúšťať do nákladov pomocou vyššie uvedeného vzorca. Tieto zložky ocenenia zásob by mali byť účtované na osobitných analytických účtoch. Ak v dôsledku nasadenia štandardnej ceny dôjde naopak k zníženiu ceny na sklade, vznikajú tu daňové riziká, pretože zníženie ceny na sklade môže byť z hľadiska daňových predpisov posudzované ako tvorba opravnej položky k zásobám, ktorá je nedaňovým výdavkom.

Pretože sa v praxi stále častejšie vyskytuje ocenenie zásob štandardnými cenami a lokálne spoločnosti zvyčajne toto ocenenie musia prevziať do slovenského účtovníctva kvôli požiadavke vlastníkov spoločnosti, je potrebné pri nasadení štandardných cien v praxi posúdiť aj vyššie uvedené riziká. Aj keď je snahou medzinárodných spoločností nemať rozdiely v ocenení medzi lokálnym účtovníctvom a reportingom materskej spoločnosti, pri nasadení štandardných cien je nutné na lokálnej úrovni urobiť určité úpravy ocenenia a vznikne tak rozdiel medzi ocenením zásob v účtovníctve a ich ocenením pre potreby reportovania materskej spoločnosti.