Home

Internal

International

Kontakt

de|en|sk

50 krajín – 116 pobočiek - 6000 spolupracovníkov – 1 firma |

Celosvetovo

Webová stránka Rödl & Partner používa technické súbory cookies, ktoré sú nevyhnutné pre jej správne fungovanie. Okrem týchto technických cookies využívame aj analytické cookies, ktoré nám pomáhajú zhromažďovať anonymné štatistiky o návštevnosti. Vďaka týmto analytickým cookies môžeme neustále zlepšovať naše webové stránky a kvalitu užívateľského prostredia. Máte právo odmietnuť používanie analytických cookies, ktoré slúžia výlučne na anonymizované štatistické účely. Ďalšie informácie nájdete tu ».

Usmernenie MF SR k transakčnej dani

20.05.2025, Ing. Peter Alföldi, Ing. Petra Levková

Najnovšie usmernenie MF SR z apríla 2025 neprinieslo viac svetla do aplikácie zákona o transakčnej dani. Problematické ostáva určenie daňovníka, a to v prípade zahraničných subjektov.

Daňovníkom sa subjekt stáva na základe slovenského sídla, organizačnej zložky, existencie bankového účtu alebo na základe výkonu činnosti v SR. Výkon činnosti je legislatívne neuchopený a nie je viazaný ani na inú hmotnoprávnu normu. Usmernenie uvádza o.i. nasledovný výklad vykonávania činnosti v tuzemsku:

Výkon činnosti prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia umiestneného v SR

Aj keď zo začiatku situácia vyzerala tak, že v prípade absencie stálej prevádzkarne v SR nebude aplikovaná transakčná daň, po zverejnení finálnej verzie usmernenia tomu tak nie je. MF SR sa pritom pri definovaní výkonu činnosti prostredníctvom trvalého miesta na Slovensku neodvoláva na definíciu stálej prevádzkarne v zmysle lokálneho zákona o dane z príjmov, ale poskytuje vlastný výklad. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti alebo poskytovania služieb sa považuje za trvalé, ak je využívané sústavne alebo opakovane prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia. Miestom výkonu činnosti je aj stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov. Za činnosť vykonávanú v SR sa považuje aj činnosť, ktorú daňovník vykonáva prostredníctvom tretej osoby, ktorá koná v mene daňovníka (zamestnanec, splnomocnený zástupca) a sústavne alebo opakovane prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia prerokováva alebo uzatvára zmluvy v mene daňovníka.

Za činnosť vykonávanú v SR sa nepovažuje samotné uskladnenie zásob daňovníka bez inej súvisiacej činnosti. K výkonu činnosti daňovníka však dochádza v prípade, ak je dodávanie alebo vystavovanie tovarov a služieb v SR prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti sústavné alebo opakované prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia.

Uvedené spôsobuje aplikačnú neistotu napr. u subjektov, ktoré umiestnia svoj tovar v rámci zjednodušenia call-off stock do skladu u zákazníka, v prípade dodávok tovaru s montážou a inštaláciou alebo umiestnenia tovaru v konsignačných skladoch.

Obdobne problematické sú platformy a online trhy umiestnené v tuzemsku vo forme softvéru vrátane webového sídla a jeho časti alebo aplikácií (aj mobilných), cez ktoré môže daňovník vykonávať činnosť v prospech svojich zákazníkov resp. uzatvárať zmluvy. V dôsledku nedostatočného zadefinovania tak môžu podliehať dani aj transakcie vzťahujúce sa na tovar alebo služby, ktoré zahraničný subjekt nakúpi od iného zahraničného subjektu cez platformu so slovenskou doménou. Zahraničný dodávateľ môže byť povinný odviesť daň zo súvisiacich debetných transakcií, pričom o tom ani nemusí vedieť. Doménový prístup vyvoláva aplikačné problémy, keďže absentuje prepojenie na legislatívu v oblasti digitálnych platforiem. Bez jasnej definície bude s určitosťou výkladová volatilita s tým, že snaha zákonodarcu bude zdaňovať všetko v maximálnej miere, čomu prispôsobí aj výklad zákona.

Transakčná daň sa tak môže týkať zahraničných osôb registrovaných pre DPH na Slovensku, ak realizujú tuzemské dodania tovarov (či už zo skladu alebo prostredníctvom iného miesta), t. j. spĺňajú definíciu výkonu činnosti na Slovensku podľa usmernenia. Obdobne je jasné, že v prípade existencie stálej prevádzkarne bude vo väčšine prípadov zahraničný subjekt daňovníkom v SR. Daňovníkom bude zahraničný subjekt aj v prípade, ak má na Slovensku zriadený bankový účet, kedy budú predmetom dane všetky finančné transakcie vykonané na tomto účte.

Problematické naďalej ostáva určenie hodnoty, ktorá má podliehať transakčnej dani, a to napr. v nasledovných prípadoch:

V prípade stálych prevádzkarní často absentuje priamo priraditeľná platba a náklady sa prevádzkarni prisudzujú interne na kalkulačnej báze. Ak sa napr. presúva výrobok, ktorého hodnota sa zúčtuje oproti zúčtovaciemu centru s centrálou, je určenie základu dane nejasné. Platba absentuje a hodnota výrobku pozostáva z kalkulačného ohodnotenia fixných a variabilných nákladov súvisiacich s výrobkom. Obdobná situácia môže nastať pri alokácii výdavkov na vedenie a všeobecných správnych nákladov zriaďovateľa na stálu prevádzkareň.

Ak má zahraničný subjekt na Slovensku sklad, z ktorého sa distribuuje tovar, bude obdobne problematické určiť, čo a v akej hodnote podlieha zdaneniu. Jednak preto, že sa môže jednať o vlastné výrobky, ktoré boli do skladu premiestnené, a jednak preto, že evidencia môže byť vedená v priemerných alebo pevných cenách, kde nie je možné presne identifikovať hodnotu transakcie pre účely dane z finančných transakcií.

Usmernenie dané problémy nerieši, či už z dôvodu, že si zákonodarca problém neuvedomuje alebo v záujme dosiahnutia maximálneho výberu dane. Môže to ale viesť k situácii, kedy bude schopnosť štátu vykonať kontrolu ako aj schopnosť subjektu vypočítať si daňovú povinnosť v určitých prípadoch nevykonateľná.

Čo sa týka tuzemských subjektov, situácia je obdobne nedoriešená, a to najmä v prípade cash-poolingu, nepravého cash poolingu, prípadne v prípade existencie virtuálnych kont. Vzhľadom na absenciu definície preúčtovaných nákladov ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v prípade preúčtovania nákladov dani podliehajú aj zápočty, v praxi s určitosťou budú vznikať aplikačné problémy.