Vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov

​​​​​​​​​​​7.6.2023, Jaroslava Klímová

Touto cestou by sme Vám chceli priblížiť novinky v stále častejšie diskutovanej téme o udržateľnosti podnikov (zaužívaná angl. skratka ESG – Environmental, Social, Governance).

Ako už zo skratky vyplýva, uvedenú tému treba vnímať v širšej súvislosti, avšak nie len v nadväznosti na negatívny celosvetový vývoj v oblasti životného prostredia. Ide aj o nastavenie pravidiel v oblasti sociálnych väzieb podnikov, a to tak vnútorných ako aj externých (napr. sociálna inklúzia, diverzita, primeranosť pracovného prostredia, detská práca) a nastavenie kultúry spravovania podnikov (napr. etika v podnikaní, protikorupčné správanie).

Dňa 28.11.2022 schválila Rada Európskej únie Smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (angl. skratka CSRD – Corporate Sustainability Reporting Directive). Uvedená smernica nahrádza súčasnú smernicu o zverejňovaní nefinančných informácií (angl. skratka NFRD – Non-Financial Reporting Directive), ktorá je transponovaná do slovenského Zákona o účtovníctve (§ 20 ods. 9 – požiadavky na vykazovanie vo výročnej správe). Momentálne sa pôvodná smernica týka iba subjektov verejného záujmu, ktorých priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie prekročil 500 zamestnancov. Tieto spoločnosti sú v súčasnosti povinné uvádzať vo výročnej správe aj nefinančné informácie o vývoji, konaní, pozícii a o vplyve činnosti účtovnej jednotky na environmentálnu, sociálnu a zamestnaneckú oblasť (angl. skratka ESG), informáciu o dodržiavaní ľudských práv a informáciu o boji proti korupcii a úplatkárstvu.

Smernica Európskej únie o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov kladie rozsiahlejšie požiadavky na vykazovanie informácií súvisiacich s prvkami udržateľnosti, ktoré sú bližšie definované stratégiou založenou na:

• životnom prostredí (E ako environment),

• sociálnych aspektoch a ľudských právach (S ako social and human rights),
• riadení/správe (G ako governance).

Implementácia požiadaviek smernice sa bude uplatňovať postupne v nasledovných krokoch:

1. v roku 2025 za rok 2024 – na podniky, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje smernica o zverejňovaní nefinančných informácií (t. j. na subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami),
2. v roku 2026 za rok 2025 – na veľké podniky, ktoré spĺňajú 2 z nasledujúcich 3 kritérií: majetok vyšší ako 20 mil. EUR, obrat vyšší ako 40 mil. EUR, priemerný počet zamestnancov vyšší ako 250,
3. v roku 2027 za rok 2026 – na kótované malé a stredné podniky okrem mikropodnikov, na malé a menej zložité úverové inštitúcie a kaptívne poisťovne a zaisťovne,
4. v roku 2029 za rok 2028 – na podniky z tretích krajín s podstatnou činnosťou na trhu Európskej únie (ktoré dosiahli na trhu Európskej únie obrat za posledné 2 roky viac ako 150 mil. EUR na konsolidovanej úrovni) a ktoré budú mať v Európskej únii aspoň jednu dcérsku spoločnosť (veľkú alebo kótovanú na burze) alebo pobočku (s obratom v poslednom roku vyšším ako 40 miliónov EUR).

Výnimka bude platiť pre dcérske spoločnosti zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke a konsolidovanej výročnej správe materskej spoločnosti (okrem dcérskej spoločnosti kótovanej na burze spĺňajúcej kritériá veľkej spoločnosti). Nová legislatíva sa napriek tomu zrejme dotkne aj spoločností, na ktoré sa bude vzťahovať výnimka, napr. na základe jednotne nastavených pravidiel na dodržiavanie ESG pravidiel zo strany materskej spoločnosti a na reportovanie informácií materskej spoločnosti za účelom ich zahrnutia do konsolidovanej účtovnej závierky.

Spoločnosti budú podávať vo svojich správach o udržateľnosti informácie o svojich stratégiách a obchodných modeloch, hodnotovom reťazci, o riadení/správe a organizácii, o rizikách, ako aj informácie o cieľoch, akčných plánoch a výkonnosti.

Vzhľadom na to, že Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov ešte nie je transponovaná do slovenskej legislatívy, nie sú v tomto momente ešte známe bližšie požiadavky na vykazovanie požadovaných informácií.

Požadované informácie o udržateľnosti budú podliehať overeniu audítorom alebo iným poskytovateľom uisťovacích služieb (podľa rozhodnutia jednotlivých členských krajín Európskej únie).

Nová legislatíva však nebude len o reportovaní. Hoci aj samotné reportovanie si zrejme vyžiada dodatočné zdroje na zber informácií a ich prezentáciu, oveľa väčší dopad sa očakáva v súvislosti s úpravou existujúcich procesov.

O ďalšom vývoji Vás budeme informovať v budúcnosti.