Prehľad najdôležitejších legislatívnych zmien pre subjekty pôsobiace vo finančnom sektore v roku 2025

Novela Zákona o cenných papieroch a investičných službách účinná od 10.7.2025 priniesla niekoľko zaujímavých zmien pre kapitálové trhy. Kapitálový trh prechádza dynamickou modernizáciou, ktorá mení spôsob vydávania cenných papierov, sprístupňovania informácií aj pravidlá ochrany investorov. Jednou z najvýraznejších zmien je, že dlhopisy sa po novom spravidla nevydávajú v listinnej podobe – namiesto papierových certifikátov prichádza éra zaknihovaných dlhopisov. Tento posun zvyšuje transparentnosť a bezpečnosť, skracuje procesy a znižuje náklady, pričom zachováva dôležité výnimky, ako sú štátne dlhopisy, komunálne obligácie či imobilizované dlhopisy. 

Do popredia sa zároveň dostávajú technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT), najmä blockchain. Finančné nástroje vydávané prostredníctvom DLT získali oficiálne postavenie cenných papierov, čo otvára dvere digitálnym emisiám, programovateľným aktívam a novým spôsobom správy vlastníctva. Pre emitentov to znamená širšie možnosti financovania a automatizácie, pre investorov rýchlejšie a prehľadnejšie transakcie, a pre trh ako celok vyššiu odolnosť a sledovateľnosť.

Ďalším pilierom zmien je ESAP – jednotné európske miesto prístupu. Subjekty finančného trhu, vrátane obchodníkov s cennými papiermi či správcov aktív, budú predkladať vybrané informácie Národnej banke Slovenska na účely ich zverejnenia na európskom portáli. ESAP má verejnosti zabezpečiť jednoduchý, centralizovaný prístup k spoľahlivým údajom o subjektoch a ich produktoch – od finančných služieb cez kapitálové trhy až po oblasť udržateľnosti a rozmanitosti. Pre používateľov to znamená menej roztrieštených zdrojov, viac porovnateľnosti a transparentnosti; pre subjekty trhu vyššiu zodpovednosť a jednotné reportovacie štandardy.

Zmeny sa dotýkajú aj Garančného fondu investícií. Upravené výpočty ročných príspevkov obchodníkov s cennými papiermi majú lepšie odrážať ich obchodný model a objem chráneného majetku, čím sa zvyšuje férovosť systému a jeho schopnosť prispôsobiť sa reálnemu rizikovému profilu jednotlivých účastníkov trhu. 

Napokon, potešujúca správa pre dlhodobých sporiteľov: zvyšuje sa limit pre dlhodobé investičné sporenie z 3.000 EUR na 6.000 EUR ročne. 

 

Dohľad Národnej banky Slovenska sa citeľne rozširuje a modernizuje novelou Zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorá nadobudla účinnosť od 17.1.2025 a 10.7.2025. Nové pravidlá tiež transponujú a zosúlaďujú európske predpisy.

Kľúčovou novinkou je dôraz na digitálnu odolnosť finančného sektora podľa pravidiel nariadenia DORA, ale o tom nižšie.

Na posilnenie dohľadu v teréne NBS získava možnosť vykonávať tzv. kontrolné zaobstarávanie. Ide o situácie, keď môže pod utajenou identitou uzatvárať zmluvy s poskytovateľmi finančných služieb s cieľom overiť dodržiavanie zákonných povinností. 

Administratívne procesy prechádzajú elektronizáciou, aby boli rýchlejšie a efektívnejšie. Subjekty môžu po novom predkladať dokumenty elektronicky – vrátane účtovnej závierky, správy audítora a výročnej správy – čo znižuje administratívnu záťaž a urýchľuje konania. 

NBS zároveň môže na základe súdneho rozhodnutia získať prístup k telekomunikačným údajom, ak je to potrebné na výkon dohľadu. Pre zvýšenie efektívnosti konaní môže centrálna banka rozhodnúť aj o pristúpení ďalšieho subjektu do prebiehajúceho konania, ak to prispeje k rýchlejšiemu a spravodlivejšiemu vyriešeniu veci.

Rozširuje sa aj dohľad na poskytovateľov služieb hromadného financovania (crowdfunding). 

Novela Zákona o bankách účinná od 17.1.2025 prináša cielenejší režim pre finančné holdingové a zmiešané holdingové spoločnosti tým, že za presne definovaných podmienok nemusia žiadať o predchádzajúci súhlas na výkon činnosti. Výnimka sa neudeľuje automaticky: vyžaduje podanie žiadosti a jej udelenie je viazané na splnenie všetkých zákonných predpokladov zo strany žiadateľa. Cieľom je umožniť efektívnejšie riadenie skupín bez oslabovania stability a dohľadu.

Udelenie výnimky neznamená ústupok v oblasti transparentnosti. Povinnosť konsolidovaného vykazovania zostáva zachovaná, takže dohľad má aj naďalej k dispozícii komplexný obraz o finančnom zdraví a rizikách skupiny. Ak sa však podmienky výnimky porušia, dotknutý subjekt musí bezodkladne požiadať o predchádzajúci súhlas. 

Pri cezhraničných štruktúrach so sídlom holdingovej spoločnosti v inom členskom štáte sa posilňuje koordinačný rozmer dohľadu. Národná banka Slovenska v takých prípadoch spolupracuje s príslušným orgánom dohľadu domovského štátu, aby sa zabezpečil jednotný prístup k rizikám a kontrolným mechanizmom v rámci skupiny. Ak nedôjde k zhode, rozhodujúce slovo má Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), čím sa minimalizuje regulačná neistota.

Interné databázy bánk. Banka aj pobočka zahraničnej banky sú na účely bezpečného a kontinuálneho vykonávania bankových obchodov a bankových činností oprávnené viesť vlastný interný register. Ide o databázy spravované priamo bankou, ktoré fungujú nezávisle od spoločných platforiem, ako sú SRBI (Spoločný register bankových informácií) či NRKI (Nebankový register klientskych informácií). Cieľom je podporiť plynulosť prevádzky, kvalitné riadenie rizík a prevenciu podvodov – teda oblasti, v ktorých banky potrebujú presné, aktuálne a na mieru nastavené dáta.

Obsah takýchto interných registrov je zameraný na informácie, ktoré banke umožňujú lepšie chápať správanie a rizikový profil klienta aj kvalitu poskytovaných služieb. Môžu zahŕňať detailné dáta o správaní klienta (napríklad frekvencia transakcií, využívané typy produktov či reakcie na marketingové ponuky), kompletnú históriu obojsmernej komunikácie (e-maily, telefonáty, záznamy o reklamáciách), ako aj interné hodnotenia bonity vypracované nad rámec údajov zo SRBI/NRKI. Súčasťou bývajú aj rizikové profily vrátane indikátorov podozrenia na podvodné správanie – vždy v rozsahu primeranom účelu a so zreteľom na ochranu klienta.

Vedenie interných databáz podlieha prísnemu právnemu rámcu a kontrolným mechanizmom. V prvom rade musí byť zabezpečený súlad s pravidlami ochrany osobných údajov: klienti majú byť jasne a zrozumiteľne informovaní o tom, ako sa ich údaje spracúvajú, a majú právo namietať či žiadať výmaz v súlade s príslušnými podmienkami. Zároveň platí zásada účelového obmedzenia – banky môžu údaje spracúvať len na presne definované a oznámené účely, akými sú ochrana pred podvodmi, riadenie rizík alebo zlepšovanie kvality služieb. Nevyhnutnosť dopĺňajú robustné bezpečnostné opatrenia: technická a organizačná ochrana proti únikom dát, prísne riadenie prístupov, segregácia rolí a auditovateľnosť všetkých zásahov do systémov.

Takto nastavené interné registre predstavujú dôležitý nástroj bankovej praxe. Umožňujú rýchle a informované rozhodovanie, zvyšujú prevádzkovú odolnosť a kvalitu služieb – no iba za podmienky dôsledného dodržiavania práv klientov a bezpečnostných štandardov. Výsledkom má byť rovnováha medzi efektívnosťou banky a ochranou dôvery verejnosti.

S účinnosťou od 1. júla 2025 vstupuje do platnosti novela Zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorá precizuje kľúčové pojmy a upravuje kapitálové požiadavky s cieľom zvýšiť predvídateľnosť zásahov a stabilitu systému. Novela zavádza pojem likvidačný subjekt – inštitúciu, ktorá sa má ukončiť konkurzom alebo likvidáciou a ktorá nie je rezolučným subjektom určeným na riešenie problémov prostredníctvom rezolučného konania. Takéto rozlíšenie pomáha včas a adresne určiť, či sa problémy danej inštitúcie budú riešiť ozdravením, alebo riadnym zánikom.

Spresňuje sa aj definícia dlhových nástrojov: popri tradičných formách dlhu zahŕňa aj nástroje, ktoré poskytujú právo nadobudnúť dlh. Rozšírené vymedzenie lepšie odráža prax moderného financovania a zabezpečuje, aby sa všetky relevantné záväzky zohľadňovali pri hodnotení rizík a plánovaní riešenia kríz.

Novela súčasne zavádza odpočítanie investícií do dcérskych inštitúcií, ak tieto investície presiahnu 7 % vlastných zdrojov subjektu. Cieľom je obmedziť nadmernú koncentráciu kapitálu v dcérskych spoločnostiach, ktorá by mohla skresľovať skutočnú odolnosť materskej inštitúcie, a posilniť transparentnosť v rámci skupín.

Rok 2025 bol pre slovenské platby prelomový. Novelou Zákona o platobných službách sa postupne zaviedla povinnosť spracúvať okamžité platby v eurách – najprv na strane prijímania od 9. januára 2025 a následne na strane odosielania od 9. októbra 2025. Zásadným pravidlom je cenová férovosť: poplatky za okamžité platby nesmú byť vyššie než za štandardné SEPA prevody. To má zabezpečiť, aby sa rýchle platby stali dostupným štandardom pre bežných používateľov aj podniky.

Dôveru a bezpečnosť transakcií zvýšila nová služba Overenie príjemcu. Pred odoslaním platby systém skontroluje zhodu medzi IBAN-om a menom príjemcu, čím sa výrazne znižuje riziko omylu či podvodu pri chybne zadaných platobných údajoch. 

Súčasťou modernizácie je aj rozšírenie definície platobných služieb: do rámca sa dopĺňajú nové typy služieb, ako platobná iniciačná služba a služba informovania o platobnom účte, a upravuje sa samotná definícia platobnej operácie tak, aby zahŕňala aj prevody z úverového rámca. Regulácia sa tak prispôsobuje praxi otvoreného bankovníctva a inováciám na trhu.

Zmeny kladú dôraz na vyššiu ochranu používateľov. Reklamačné procesy a riešenie sporov sa zjednodušujú, poskytovatelia platobných služieb musia transparentne komunikovať poplatky a podmienky a zavádza sa povinnosť oznamovať poruchy pokladníc prostredníctvom zóny eKasa. Cieľom je, aby mal spotrebiteľ jasné informácie, rýchle nápravné mechanizmy a spoľahlivú infraštruktúru platieb.

Zmeny sa dotýkajú aj poskytovateľov služieb. Softvérové registračné pokladnice získavajú priestor ako plnohodnotná alternatíva k fyzickým terminálom, čo môže znížiť náklady najmä pre menších obchodníkov. Rozširuje sa dohľad Národnej banky Slovenska na technických poskytovateľov, ktorí spracúvajú platobné údaje, a upravujú sa podmienky pre platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí tak, aby lepšie reflektovali nové riziká aj technologické štandardy.

Digitalizáciu podporia aj QR platby a nové bezterminálové riešenia. Posilňuje sa podpora platieb cez QR kódy a prebieha vývoj aplikácie v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou, ktorá umožní mobilné platby bez potreby tradičného platobného terminálu. Pre obchodníkov to znamená jednoduchšie prijímanie platieb a pre zákazníkov pohodlné a rýchle transakcie – s rovnakými bezpečnostnými požiadavkami ako pri doterajších platobných kanáloch.

Nový Zákon o povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív účinný od 1.1.2025 nastavuje jasné pravidlá pre ochranu klientov a dohľad nad trhom. Kľúčová zmena spočíva v tom, že kryptoaktíva držané v mene klientov nepatria do majetku poskytovateľa služieb a nepodliehajú exekúcii ani konkurzu. Tento princíp segregácie majetku výrazne zvyšuje bezpečnosť držby digitálnych aktív a chráni používateľov v krízových situáciách poskytovateľa.

Zákon kladie dôraz na profesionalizáciu poradenstva: poradcovia v oblasti kryptoaktív musia pravidelne absolvovať vzdelávanie a Národná banka Slovenska vedie verejný zoznam poradcov. Transparentnosť kompetencií má prispieť k vyššej kvalite služieb a dôvere spotrebiteľov.

Rozširujú sa informačné povinnosti voči dohľadu. Emitenti tokenov, banky aj poskytovatelia krypto služieb majú rozsiahle reportingové a oznamovacie záväzky voči NBS, aby bol trh prehľadný, riziká včas identifikované a dohľad efektívny. Paralelne už prebieha licencovanie poskytovateľov služieb kryptoaktív; prvé licencie sa očakávali v druhej polovici roka, čo naznačuje rýchle zavádzanie nového režimu do praxe.

Banky budú musieť upraviť reporting, interné politiky a kontrolné mechanizmy v súlade s požiadavkami MiCA (trhov s kryptoaktívami). Ide najmä o pravidlá riadenia rizík, segregácie aktív, informovania klientov a incident reporting, aby sa zabezpečila plná compliance a konzistentnosť s európskym rámcom.

Nariadenie Digital Operational Resilience Act (DORA) zavádza povinnosti pre banky v oblasti ICT governance, riadenia rizík, incidentného reportingu a outsourcingu do cloudu.

Požiadavky sú podrobne rozpracované v delegovaných technických normách (RTS/ITS), ktoré určujú praktické postupy a štandardy.

Nariadenie Cyber Resilience Act (CRA) predstavuje prvý komplexný rámec kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami.

Vzťahuje sa na softvérové aplikácie, IoT zariadenia aj interné systémy bánk – tie sa tým môžu stať výrobcom so všetkými povinnosťami, vrátane posudzovania zhody a oznamovania incidentov.

Spolu DORA a CRA tvoria základný pilier digitálnej bezpečnosti finančných inštitúcií v EÚ, ktorý zjednocuje požiadavky na odolnosť, zodpovednosť výrobcov a transparentnosť pri kybernetických incidentoch.

Legislatívny rok 2025 znamenal pre slovenský finančný sektor výrazný posun smerom k digitalizácii, vyššej ochrane spotrebiteľa i kybernetickej bezpečnosti. Všetky dotknuté subjekty by mali venovať zvýšenú pozornosť implementácii nových pravidiel tak vo vnútorných procesoch, ako aj vo vzťahu ku klientom.​​​​​​​​​​​