Novinky týkajúce sa zákona o dani z finančných transakcií

Daň z finančných transakcií sa vzťahuje na:

Predmetný zákon bol pripravený bez obvyklého pripomienkovacieho konania a schválený v zrýchlenom konaní. Absentujú v ňom definície pojmov, ktoré by umožňovali jeho jednoznačný výklad a aplikáciu. Od prijatia bol predpis  2x novelizovaný, novely však nevyriešili vzniknuté nezrovnalosti. Nateraz tak jediný výklad poskytujú informatívne materiály Finančnej správy, ktoré sa vyjadrujú k vybraným modelovým otázkam.  Tento výklad je však extenzívny a zahŕňa do pôsobnosti zákona aj subjekty a transakcie, pri ktorých sa pôvodne predpokladalo, že sa ich zákon nebude týkať.

Podľa dostupných informácii Ministerstvo financií a Finančná správa pripravujú ďalšie metodické materiály k nejasnostiam pri aplikácii zákona, je však otázne, do akej miery povedú k vyriešeniu  sporných otázok. S ohľadom na blížiace sa prvé zdaňovacie obdobie si preto dovolíme poukázať na problematické okruhy, ktoré by sa Vás mohli týkať.

Definícia zákona je nešťastná, nakoľko za daňovníka považuje nielen osoby so sídlom alebo miestom podnikania v SR, ale po splnení niektorej zo zostávajúcich podmienok aj akékoľvek zahraničné osoby. Ak teda zahraničná osoba má zriadený účet u tuzemského poskytovateľa platobných služieb, je podľa výkladov Finančnej správy daňovníkom, a to aj v prípade ak v SR nerealizuje žiadne podnikateľské aktivity. Ďalšia z podmienok - vykonávanie činnosti v tuzemsku - nie je definovaná priamo v zákone ani odkazom na inú právnu normu. Nie je naviazaná ani na skutočnosť, či zahraničná osoba podlieha v SR zdaneniu daňou z príjmov, napríklad z dôvodu stálej prevádzkarne v SR. 

Podľa výkladu Finančnej správy sa tak za daňovníka môže považovať aj zahraničná právnická osoba, ktorá nemá v SR stálu prevádzkareň, ale má v SR slovenských zamestnancov. Rovnako ňou podľa tohto výkladu môže byť zahraničná osoba, ktorá je v SR registrovaná pre účely DPH napr. z dôvodu existencie skladu, ale aj osoba bez akejkoľvek registrácie, ak „vykonáva činnosť v tuzemsku“. Pri tomto výklade zákona zo strany Finančnej správy tak v zásade výkonom činnosti v SR môže byť čokoľvek a daňovníkom by mohla byť každá zahraničná osoba, ktorá sa svojimi transakciami čo i len okrajovo „dotkne“ Slovenska.

 

Problematická zostáva aj aplikácia zákona na skupinový cash-pooling, nepriamy cash pooling, virtuálne účty a tiež zdanenie zahraničných aktivít tuzemských subjektov.

Za súčasného stavu je aplikácia normy do praxe nejasná. Prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2024, pričom za odvod dane bude zodpovedný buď lokálny poskytovateľ platobných služieb alebo v iných prípadoch samotný daňový subjekt. Neostáva len dúfať, že sa uvedené nejasnosti ešte precizujú a norma bude upravená. 

O vývoji Vás budeme naďalej informovať​​​​​​​​​​​​​